hlava franto

Brigáda útočných diel 311 (Sturmgeschütz-Brigade 311)[1]

Vznik a bojové nasadenie

Spracoval: Tomáš Hofírek

Pôvodný názov tejto jednotky bol oddiel útočných diel 311 (Sturmgeschütz-Abteilung 311). Postavený mal byť 3.11. 1943 v Burgu[2] v rámci vojenského okruhu XI. [3] Podľa iných zdrojov bol oddiel zostavený 9.11. vo Schweinfurte (vojenský okruh XIII) z náhradného oddielu útočných diel 200.[4] Postavené boli tri batérie, pričom náhradnou a doplňovacou jednotkou mal byť náhradný a výcvikový oddiel útočných diel 600.

Koncom novembra 1943 bol oddiel presunutý na výcvik do západného Francúzska.[5] 14.2. 1944 došlo k premenovaniu oddielu na brigádu útočných diel 311. Začiatkom marca sa brigáda presunula do výcvikového strediska Altengrabow juhovýchodne od Burgu. Tu získala ďalšie útočné delá a nasledovalo preloženie na východný front.

V polovici marca brigáda dosiahla priestor Złoczów (Zoločiv na Ukrajine) severozápadne od Tarnopolu (Ternopiľ). Podriadená bola 1. tankovej armáde. K prvému nasadeniu došlo v oblasti cesty Tarnopol – Žitomir. Po ďalších bojoch v tomto priestore bola brigáda takmer úplne zničená. 21.3. 1944 zaútočili Sovieti na širokom fronte a brigáda zostala odrezaná východne od Tarnopolu. Zvyšné tri útočné delá boli začlenené do „bojovej skupiny Künsberg“. Brigáda sa pokúsila o prielom k vlastným líniám v oblasti nasadenia 7. tankovej divízie pri Satanove (Sataniv juhovýchodne od Tarnopolu).  Blížiacemu sa ťažkému tankovému oddielu vyzbrojenému Tigrami sa nepodarilo udržať Grzymalov (Hrymailiv – severozápadne od Satanova) a všetky zvyšné útočné delá boli stratené pri pokusoch o prielom. Z celej brigády útočných diel 311 zostali iba 3 dôstojníci a 12 mužov. Zvyšok brigády sa dostal do zajatia.

Spolu s ostatnými jednotkami 1. tankovej armády sa napokon podarilo cez Skalat, Buczacz (Bučač) a Podhajce (Pidhajci) dosiahnuť vlastné línie pri Brzezanoch – Pomorzanoch (Pomorjany). V priestore Brezany následne došlo k zotaveniu zvyškov brigády útočných diel 311 a jej obnoveniu. V júli 1944, po zahájení Ľvovsko-sandomierskej operácie Červenej armády, nasleduje nové nasadenie brigády severne cesty Lemberg (Ľvov) – Tarnopol. Neskôr pokračuje nasadenie južne od tejto cesty v oblasti pôsobenia XXXXVIII. tankového zboru.

V dôsledku sovietskeho tlaku nasledoval ústup brigády cez Karpaty, pričom silne zdecimovaná brigáda 311 dosiahla železničným transportom priestor Wielicza (Wieliczka) – Krakov. Tu sa jej zvyšky zotavili a znovu sformovali

September 1944 znamenal pre brigádu nové ťažké boje pri Łysej Góre a v okolí Duklianskeho priesmyku. Brigáda v tom čase spadala pod velenie XXIV. tankového zboru, ktorý bol súčasťou 1. tankovej armády, resp. armádnej skupiny Heinrici. 14. septembra sa brigáda spolu s časťami 1. a 8. tankovej divízie zúčastnila pokusu o znovuzískanie hradskej medzi Żmigródom Nowym a Duklou, čím by Nemci zároveň odrezali jednotky 1. gardového jazdeckého zboru, ktorý prenikol nemeckou obranou a postupoval k slovenským hraniciam. Napriek húževnatému odporu sovietskeho 25. tankového zboru sa Nemcom za cenu ťažkých strát podarilo prielom prehradiť a znovu obsadiť dôležitú rokádnu cestu. Za úspech zaplatili aj útoční delostrelci, keď pri Łysej Góre zahynul v boji 15.9. veliteľ brigády kapitán „Hanns“ Magold, nositeľ rytierskeho kríža a bývalý príslušník elitnej divízie Grossdeutschland.

V októbri nasledovalo zotavenie brigády v tylovom priestore, pričom bola k 11.10. k dispozícii veleniu armádnej skupiny Heinrici v priestore Stropkova. Nasledovalo obnovené nasadenie juhozápadne od Duklianskeho priesmyku. Brigáde 311 boli podriadené všetky útočné delá zo stavu nasadených peších divízií, ako aj oddiel stíhačov tankov 152 od 1. lyžiarskej divízie, ktorý bol vyzbrojený útočnými delami typu StuG III. Spolu s podriadenými vozidlami disponuje brigáda v danom období viac ako 60 strojmi.

Brigáda sa zúčastnila aj ďalších bojov v priestore medzi Užhorodom a Michalovcami. V zime 1944/45 bojuje brigáda v okolí Košíc. V januári po spustení novej sovietskej ofenzívy vedú jej útočné delá po boku jednotiek 1. lyžiarskej divízie tvrdé obranné boje v priestore obce Mokrance juhozápadne od východoslovenskej metropoly. Spolu s jednotkami 254. pešej divízie sa brigáda pravdepodobne podieľala aj na krytí nemeckého ústupu od Košíc, ktoré boli Červenou armádou obsadené 19.1. 1945, smerom na severozápad.

Brigáda bola potom ako mnoho ďalších nemeckých útvarov a zväzkov z priestoru východného Slovenska presunutá železničným transportom do Horného Sliezska, kam sa prebojovali sovietske armády v rámci Visliansko-odrianskej operácie. Táto priemyselná oblasť bola pre Nemcov nanajvýš dôležitá a preto sem sťahovali vojská z menej dôležitých úsekov. Pre brigádu útočných diel 311 to znamenalo nepretržité nasadenie v priestoroch Ratibor (Racibórz), Zobten (Sobótka), pri Breslau (Wrocław) a Neiße (Nysa) ako aj ťažké obranné boje pri Ziegenhals (Głuchołazy) a údajne aj pri východosaskom Bautzen (Budyšin). V týchto bojoch bola brigáda je zatlačená preč od hlavnej hradskej v smere Breslau. Až do kapitulácie „pevnosti“ bojuje odrezaná 3. batéria brigády 311 v sile 6 strojov o mesto Breslau v rámci improvizovanej tankovej roty „Breslau“ (Panzer-Kompanie „Breslau“) .

Začiatkom mája je brigáda ešte raz preložená, konkrétne severne od Drážďan, kde mala byť nasadená v zostave parašutistického tankového zboru „Hermann Göring. Údaje o jej konci sú nejasné. Nasledovať mal transport na Olomouc a potom až do Rengersdorf (Krosnowice) 10 km južne od Glatz-u (Kłodzko), kde mala byť brigáda vyložená. 7. mája, teda tesne pred kapituláciou sa jednotky brigády pokúšali nadviazať spojenie s XXXX. tankovým zborom. Po skončení bojových operácií sa zvyšky brigády ako celok pokúsili dostať na západ, jej vybavenie sa však stalo korisťou Červenej armády na československom území.

Zdroje:

AUFSESS VON UND ZU, Florian Freiherr: Sturmgeschütze...... ...Marsch! Dies Einsatzwege der Sturmgeschütz Abteilungen und Brigaden. 1940 – 1945. Schwabach 2007.

HOFÍREK,Tomáš: Obranné boje nemeckého XXIV. tankového zboru v Karpatoch (september-október 1944). In: BYSTRICKÝ, Jozef a kol.: Od priesmyku Predeal po Kurovské sedlo. Boje vo východných Karpatoch v roku 1944. Bratislava 2011,

HINZE, Rolf: TO THE BITTER END. The Final Battles of Army Groups North Ukraine, A, Centre, Eastern Front 1944-45. Solihull 2005/2006.

NESVADBA, František a kol.: Osvobození Československa Rudou armádou 1944/1945, svazek 1. Praha 1965.

SHARPE, M.; DAVIS, B.L.: GROSSDEUSTSCHLAND Guderian´s Eastern Front Elite. Hersham, Surrey (?) 2001.

TESSIN, Georg. Verbände und Truppen der deutschen Wehrmacht und Waffen-SS im Zweiten Weltkrieg 1939 – 1945. Band 9. Osnabrück 1974.

www.axishistory.com

www.sturmartillerie.de


[1] Niekedy označovaná aj ako Heeres-Sturmgeschütz-Brigade 311. Výraz „vojsková“ v tomto prípade znamená, že išlo o samostatný zväzok, ktorý bola prideľovaný k dispozícii veleniu vyšších zväzkov (obvykle zborov alebo armád).

[2] Zrejme Burg pri Magdeburgu.

[3] TESSIN, Georg. Verbände und Truppen der deutschen Wehrmacht und Waffen-SS im Zweiten Weltkrieg 1939 – 1945. Band 9. Osnabrück 1974, s. 113.

[4] http://www.axishistory.com/axis-nations/3406-sturmgeschuetz-abteilungen-300-to-667

[5] Aufstellungstab West, Tours.